História

História

     Prvá písomná zmienka o obci sa datuje od roku 1557. Obec patrila panstvu Klobusiczkovcov, koncom 19. storočia tu mali majetky Mariássyovci. Názov obce bol do 18. storočia Turcócz, od roku 1920 nesie terajší názov Turcovce. Prvá pečať sa datuje od roku 1901 s kruhopisom - Zemplínska stolica obec Turcovce, bola vyrobená v Budapešti v továrni na pečatidlá, aj keď jej odtlačok sa zachoval už na písomnosti z 24.9.1847.
     Podľa "Prvého uhorského sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 41 domov, 51 rodín a 319 obyvateľov. Najvyšší počet obyvateľov bol podľa sčítania v roku 1970 a to 564. 
     Najstaršou budovou v obci je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1770 na počesť najsvätejšieho mena Blahoslavenej Panny Márie. V roku 1845 bola naša filiálka, terajšia farnosť Hrubov, začlenená do Košického rímskokatolíckeho biskupstva. Druhý kostol bol vysvätený v roku 1979.
     V roku 1997 bol zaregistrovaný aj erb obce, na základe vyobrazenia pečatidla. Erb obce má takúto podobu: v zelenom štíte na čiernej pažiti stojaca strieborná vľavo otočená srna s čiernou zbrojou. 
     V roku 1959 vzniklo v obci JRD, ktoré prešlo rôznymi reorganizáciami a funguje doteraz pod názvom AGRO-TREND, s. r. o. Černina. 
     Do života obce veľmi zasiahla druhá svetová vojna. Nemci vypálili obec a obyvatelia začínali odznovu. 
     Do roku 1946 chodili deti do školy do Baškoviec a Ohradzian, ľudová škola bola zriadená v súkromných domoch. V roku 1946 bola zriadená plne organizovaná ZŠ. V roku 1962 vznikla prvá materská škola, ktorá trvala iba štyri roky. Jej činnosť bola obnovená v roku 1982 už s celodenným pobytom detí. Elektrina bola do našej obce zavedená v roku 1960. Plynofikácia obce bola dokončená v roku 2001. 
     V roku 1948 bol zriadený prvý Miestny národný výbor. Kultúrny dom, kde sa MNV presťahoval zo súkromných domov a z priestorov školy bol postavený v rokoch 1974-1975 a stal sa strediskom kultúrneho a politického života obce.